Čo keby bolo štúdium dejepisu dobrodružstvom?

Gamifikácia historického dedičstva mení mladých ľudí z pasívnych pozorovateľov na aktívnych bádateľov prostredníctvom interaktívnych úloh, ktoré podnecujú ich zvedavosť, učenie sa a pocit príslušnosti k svojmu okoliu. Kombináciou hravého objavovania, kritického myslenia a kolektívnej účasti podporuje inkluzívne zapájanie sa do verejných priestorov a povzbudzuje dlhodobú občiansku angažovanosť.

Ako sa môžu mladí ľudia zblížiť s kultúrnym dedičstvom svojho mesta a prispieť k formovaniu jeho budúcnosti? V našom rozhovore s Angelou Gentile, radkyňou pre mládežnícku politiku v meste Portici, sa zameriavame na to, ako môže projekt „Civic Heritage Quest“ využiť technológie, rozprávanie príbehov a spoločné plánovanie na posilnenie pocitu príslušnosti mladých ľudí a ich účasti na živote komunity.

Projekt „Civic Heritage Quest“ využíva rámec inkluzívneho dizajnu, aby zážitky spojené s kultúrnym dedičstvom boli prístupné a zmysluplné pre rôznorodú skupinu mladých ľudí, najmä pre účastníkov s autizmom, ako je Hugo, a to prostredníctvom jasnej štruktúry, vopred poskytnutých informácií, multimodálneho obsahu a premyslených spôsobov zapojenia.

Ako zážitky z kultúrneho dedičstva s prvkami gamifikácie menia pasívne prehliadanie pamiatok na aktívne objavovanie – a čo to znamená pre prácu s mládežou

Úlohy menia spôsob vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva tým, že premenia pasívne učenie na aktívne, príbehom riadené objavovanie, ktoré spája hru, riešenie problémov a fyzické či digitálne zážitky.